Prioritné témy


 

Ročné programové priority

Programové priority pre roky 2018 - 2020 v anglickom jazyku

Tento dokument nájdete aj na webstránke EACEA.

Navyše, odporúčane žiadateľom o granty z programu EpO v roku 2017 prečítať dokumenty:

PRIORITY PROGRAMU NA ROKY 2018 - 2020

Všetky projekty musia byť v súlade so všeobecnými a špecifickými cieľmi programu Európa pre občanov a berúc do úvahy nižšie stanovené viacročné priority, ktoré Európska komisia definovala v roku 2015 po porade s účastníkmi programu zastúpenými v skupine občianskeho dialógu a programového výboru Európa pre občanov.
Európska komisia si vyhradzuje právo kedykoľvek preskúmať, prispôsobiť a/alebo upraviť zoznam priorít v prípade potreby, po porade s účastníkmi programu zastúpenými v skupine občianskeho dialógu a programovým výborom.

Na obdobie rokov 2018 – 2020 boli priority stanovené tak, aby podnecovali k diskusiám o udalostiach európskeho významu a témach, ktoré v súčasnosti silne rezonujú (opatrenie 1. Európska pamäť) alebo sú zakotvené v sociálnej, hospodárskej a politickej realite Európskej únie (opatrenie 2. Podpora demokracie o občianskej participácie). Občania sú vyzývaní, aby sa zapojili do týchto úvah a diskusií prostredníctvom projektov zohľadňujúcich všeobecné charakteristiky programu (rovnaký prístup, nadnárodnosť a miestny rozmer, medzikultúrny dialóg a propagácia dobrovoľníckej práce) alebo prostredníctvom ich aktívneho zapojenia sa do organizácií, ktoré sa zúčastňujú na programe Európa pre občanov. Využívanie sociálnych médií sa odporúča projektom a organizáciám, ktoré dostávajú prostriedky v rámci Európy pre občanov s cieľom osloviť veľké množstvo občanov, najmä mladších generácií. Okrem toho sú organizácie a projekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky v rámci programu Európa pre občanov, vyzývané, aby využívali novovytvorený Európsky zbor solidarity.

Potrebné je rozlišovať:

–osobitné priority pre oblasť Európska pamäť (oblasť činnosti 1) a
–osobitné priority pre oblasť Demokratická angažovanosť a občianska účasť (oblasť činnosti 2).

Špecifické priority pre oblasť 1. Európska pamäť

1.1. Pripomínanie si dôležitých historických míľnikov v nedávnych dejinách Európy

Jedným z cieľov programu Európa pre občanov je vytvoriť príležitosti na diskusiu o európskych dejinách nad rámec národných perspektív (pozri: nariadenie Rady EÚ č. 390/2014)

Prostredníctvom oblasti 1 (Európska pamäť) sa program zameriava na podporu spoločnej európskej pamäte a vzájomného porozumenia medzi občanmi z rôznych členských štátov EÚ, najmä podporou projektov, ktoré odrážajú historické míľniky a zmeny v režimoch 20. storočia v Európe a ich trvalý význam pre dnešnú Európu.

Počas rokov 2018–2020 budú oprávnené témy projektov zahŕňať tieto pamätné udalosti (v závislosti od roku podania žiadosti):

2018
1918 Koniec 1. svetovej vojny –nástup národných štátov a neúspešná snaha o európsku spoluprácu a spolunažívanie v mieri
1938/1939 Začiatok 2. svetovej vojny
1948 Začiatok studenej vojny
1948 Haagsky kongres a integrácia Európy
1968 Protestné hnutia a hnutia za občianske práva, vpád vojsk do Československa, protesty študentov a antisemitská kampaň v Poľsku
2019
1979 Voľby do Európskeho parlamentu –taktiež 40. výročie prvého priamo voleného EP v roku 1979
1989 Demokratické revolúcie v strednej a východnej Európe a pád Berlínskeho múru
2004 15. výročie rozšírenia EÚ o krajiny strednej a východnej Európy
2020
1950 Schumanova deklarácia
1990 Zjednotenie Nemecka
2000 Vyhlásenie Charty základných ľudských práv EÚ

1.2. Občianska spoločnosť a občianska účasť v totalitných režimoch

V totalitných režimoch demokratické pojmy ako "občianska spoločnosť", "sloboda", "demokracia" a "demokratické postupy", úplne stratili svoj význam. Sloboda slova, otvorená verejná diskusia, politické demonštrácie rôznych politických aktérov a verejné stretnutia neboli povolené.
Jeden zo základných prejavov demokratickej angažovanosti, členstvo v politickej strane, bol tiež odklonený od svojho pôvodného účelu, aby preukázal lojalitu voči vedúcej strane a zhodu s vládnucim politickým režimom.

Na rozdiel od toho, slobodné sociálne hnutia, ktoré vychádzajú z občianskej spoločnosti, boli často ostrakizované, ohrozované a potláčané. Občianska spoločnosť a demokratické hnutia boli absorbované a zneužívané systémom vlády jednej strany. Verejne dostupné informácie boli tiež monopolizované a deformované oficiálnymi inštitúciami. Akýkoľvek rozdielny pohľad bol považovaný za "nesúhlas". Sloboda slova bola zakázaná a nezávislé hlasy boli umlčané. Politické rozhodnutia sa uplatňovali bez demokratických úvah.
Žiadatelia by sa mali zamyslieť nad vykorisťovaním a manipuláciou s demokratickými praktikami, najmä prostredníctvom "propagandy" a oficiálnych médií v minulosti a súčasného nárastu populizmu. Cieľom je ukázať, že občianska spoločnosť, slobodné médiá a otvorená diskusia sú neoddeliteľnou súčasťou demokracie.

Prostredníctvom svojich projektov by mali žiadatelia uvažovať aj o význame súčasných demokratických úspechov, ako je právny štát, občianske slobody, občianske práva a zdôrazniť
krehkosť občianskych práv (sloboda prejavu, právo voliť ...) bez silnej protiváhy. Cieľom je tiež diskutovať o konkrétnych spôsoboch a mechanizmoch, ktorými sa môžu zachovať občianske slobody a občianske práva a zabezpečiť občiansky dialóg na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ako aj vplyv sociálnych médií v tejto súvislosti.

1.3. Antisemitizmus, anti-ciganizmus, xenofóbia, homofóbia a iné formy netolerancie: ponaučenia pre súčasnosť

Totalitné režimy 20. storočia pripravili niektorých svojich občanov o ich základné práva až do miery úplného vylúčenia a genocídy. To bol prípad židovských a rómskych komunít, ako aj iných rasových, kultúrnych alebo etnických menšín pod nacistickým režimom, vrátane LGBTI (lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transsexuálov / transsexuálov a intersexuálov). Týmto spôsobom uvedené režimy, odôvodnené zavádzajúcimi ideológiami a podporované klamlivou propagandou, vylučujúcimi právnymi predpismi a represívnymi štruktúrami, dokázali skrývať masové vraždy.
Prejavy antisemitizmu, xenofóbie, homofóbie a iných foriem neznášanlivosti z minulosti by sa mali analyzovať a diskutovať o nich a tak získavať informácie pre súčasnosť. Prostredníctvom svojich projektov by žiadatelia mali riešiť tieto témy a otázky: Ako rozpoznáme „obetného baránka“ a zastavíme rozpravu vedúcu k jeho vylúčeniu a marginalizácii? Aké vzdelávacie nástroje na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni slúžia na elimináciu týchto foriem neznášanlivosti?

1.4. Prechod k demokracii a pristúpenie k Európskej únii

V prípade mnohých členských štátov, ktoré vo svojej nedávnej histórii zažili prechod
k demokracii, zohralo pristúpenie k Európskej únii dôležitú úlohu pri podpore a konsolidácii demokratizácie. Proces predbežného členstva prostredníctvom systému demokratickej podmienenosti podporil politické zmeny a štrukturálne reformy, posilnil administratívne kapacity a zlepšil ochranu menšín.
Projekty v rámci tejto osobitnej priority by mali analyzovať, ako perspektíva vstupu do EÚ ovplyvnila demokratické normy a postupy nových demokracií. Pri prehodnocovaní rozšírení dosiahnutých v posledných dvoch desaťročiach budú projekty otvárať diskusiu o tom, či je potrebné ďalšie rozširovanie alebo iné formy partnerstva s krajinami susediacimi s EÚ.

Špecifické priority pre oblasť 2. Podpora demokracie a občianskej participácie

2.1. Diskusie o budúcnosti Európy a ako čeliť euroskepticizmu

V rámci tejto viacročnej priority programu Európa pre občanov budú mať občania príležitosť vyjadriť, akú Európu chcú, a načrtnúť ich dlhodobú víziu budúcnosti európskej integrácie. V tejto súvislosti predstavuje Biela kniha o budúcnosti Európy východiskový bod.
Táto rozprava by mala byť založená na konkrétnych úspechoch Európskej únie a na ponaučeniach získaných z minulosti. Mala by sa však zamerať na súčasné trendy a umožniť účastníkom čeliť euroskepticizmu a navrhnúť možné kroky, ktorými by Európska únia mohla posilniť pocit spolupatričnosti v Európe, pochopiť občanom prínosy Európskej únie a posilniť sociálnu a politickú súdržnosti.

Diskusie o budúcnosti Európy by sa nemali obmedzovať len na tie, ktoré už podporujú myšlienku Európskej únie, ale sústrediť sa aj na občanov, ktorí odmietajú alebo spochybňujú Európsku úniu a jej úspechy, alebo zostávajú ľahostajní. Ambicióznym cieľom je pokúsiť sa vzniesť kritiku voči EÚ ako užitočný, konštruktívny a pozitívny stimul pre európsku integráciu z dlhodobého hľadiska a pomôcť EÚ priblížiť sa k jej občanom.

Občania sú vyzvaní, aby sa zúčastnili na tejto rozprave prostredníctvom projektov alebo prostredníctvom ich aktívnej účasti v organizáciách, ktoré sa zúčastňujú na programe Európa pre občanov. Komisia očakáva, že projekty udelené v rámci tejto viacročnej priority budú reflektovať nový príbeh Európy, ktorý bude konštruktívny, orientovaný na občanov a na budúcnosť a viac zapájať najmä mladšiu generáciu. Projekty môžu viesť k diskusiám o konkrétnych spôsoboch, ako vytvoriť demokratickejšiu Úniu, aby sa občania mohli opätovne spojiť s EÚ a rozvíjať tak silnejší zmysel pre vlastníctvo európskeho projektu.

Ďalším cieľom projektov v rámci tejto viacročnej priority môže byť určenie spôsobov ďalšieho posilnenia európskeho rozmeru a demokratickej legitimity rozhodovacieho procesu v EÚ. Vzhľadom na nízku mieru účasti v európskych voľbách v posledných rokoch a nárast populizmu v mnohých členských štátoch sa projekty môžu zaoberať otázkou, ako motivovať občanov EÚ k tomu, aby sa zúčastnili volieb a ako vytvoriť impulz pre ich aktívnu demokratickú účasť na všetkých úrovniach EÚ. Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 poskytujú príležitosť a sú tiež výzvou ako prispieť projektami financovanými programom.

Žiadatelia sú tiež vyzvaní, aby organizovali diskusie alebo aktivity o vzostupe euroskepticizmu a jeho dôsledkoch pre budúcnosť Európskej únie. Očakáva sa, že takéto diskusie alebo aktivity umožnia účastníkom prehĺbiť svoje vedomosti o inštitúciách a politikách EÚ a lepšie pochopiť úspechy a prínosy EÚ, ako aj náklady, ktoré by vznikli v prípade, že by sme neboli súčasťou EÚ.

2.2. Podpora solidarity v časoch krízy

Európska únia je postavená na solidarite: solidarita medzi jej občanmi, cezhraničná solidarita medzi jej členskými štátmi a solidarita prostredníctvom podporných akcií v rámci Únie i mimo nej. Solidarita je spoločná hodnota, ktorá vytvára súdržnosť a reaguje na spoločenské výzvy.

Pojem solidarita zvyčajne odkazuje na vzájomnú podporu v rámci skupiny zjednotenej prostredníctvom spoločných záujmov alebo spoločných hodnôt. Je skutočne spojená s koncepciou veľkorysosti, ale aj s reciprocitou a zodpovednosťou. Čo však znamená solidarita v rámci Európskej únie, najmä v čase krízy? Aké sú právne, politické, ekonomické a dokonca aj etické hranice európskej solidarity?

V rámci tejto viacročnej priority programu Európa pre občanov, občania budú mať možnosť diskutovať na tému solidarity a posúdiť existujúce solidárne mechanizmy v rámci EÚ. Mali by sa zameriavať na politické oblasti, v ktorých by takéto spoločné mechanizmy mohli byť užitočné a
rozvíjané a tiež zvážiť iné možné kanály európskej solidarity, ako sú dobrovoľníctvo, darcovstvo, nadácie, organizácie občianskej spoločnosti, charity, kolektívne financovanie a pod.

Jedným z aspektov diskusie bude poukázanie na pridanú hodnotu intervencie EÚ v čase krízy, keď sa národné reakcie zdajú byť nedostatočné, a zároveň zdôraznenie obmedzenia takýchto mechanizmov solidarity z hľadiska zodpovednosti a finančných nákladov. Projekty vypracované v rámci tejto viacročnej priority prispejú k prekonaniu národného vnímania krízových situácií z minulých rokov (ako napríklad finančná kríza v roku 2009 alebo utečenecká kríza) podporovaním vzájomného porozumenia situácii a vytvorením fór, v ktorých možno konštruktívne diskutovať o spoločných riešeniach. Ich cieľom by malo byť zvyšovanie povedomia o dôležitosti posilnenia európskeho integračného procesu založeného na solidarite a spoločných hodnotách. Novým nástrojom vytvoreným v tejto súvislosti je Európsky zbor solidarity.

Vo svojom prejave o stave Únie zo septembra 2016, predseda Európskej komisie oznámil zriadenie európskeho zboru solidarity s cieľom poskytnúť mladým ľuďom v celej EÚ príležitosť zapojiť sa dodobrovoľníckej práce na miestach, kde treba pomôcť, a podieľať sa na reakcii na krízové situácie.
V prvej fáze realizácie bude Európsky zbor solidarity vychádzať z existujúcich programov EÚ vrátane programu Európa pre občanov (pozri: oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov).

Projekty financované programom Európa pre občanov majú možnosť využívať Európsky zbor solidarity na zamestnávanie mladých ľudí na dobrovoľnícku prácu za predpokladu, že organizácie spĺňajú kritériá na to, aby sa stali hostiteľskou organizáciou, stanovené Chartou Európskeho zboru solidarity (pozri: https://europa.eu/youth/solidarity/mission_en).

Európsky zbor solidarity ponúka príležitosti pre dobrovoľnícku prácu, stáže alebo pracovné miesta, ktoré mladým ľuďom vo veku od 18 do 30 rokov poskytnú šancu získať skúsenosti, rozvíjať svoje zručnosti a byť tak prínosom pre spoločnosť. Vstupom do zboru účastníci vyjadria svoje odhodlanie a ochotu venovať časť svojho života pomoci iným. Podporovaním druhých dobrovoľníci nielenže prinesú základnú hodnotu solidarity v praxi, ale prispejú aj k posilneniu súdržnosti v rámci európskej spoločnosti.

V tejto súvislosti sú navrhovatelia projektov nabádaní, aby zvyšovali informovanosť o tomto novom európskom nástroji a využili Európsky zbor solidarity.

2.3. Posilňovanie medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia ako nástroja znižovania stigmatizácie imigrantov a menšín

Medzikultúrny dialóg je v podstate výmena názorov a expertíz medzi kultúrami. Usiluje sa o vybudovanie väzieb a spoločného základu medzi rôznymi kultúrami, komunitami a ľuďmi prostredníctvom podpory porozumenia a interakcie.
Pri 28 členských štátoch a mnohých ďalších kultúrnych zoskupeniach a identitách v rámci Európskej únie je medzikultúrny dialóg nevyhnutný, aby sa zabránilo konfliktom a marginalizácii občanov na základe ich kultúrnej identity. Program Európa pre občanov môže prispieť k podpore medzikultúrneho dialógu tým, že prinesie európskym občanom rôznych národností a rôznych jazykových skupín príležitosť zúčastňovať sa na spoločných aktivitách.

Projekty udelené v rámci tejto viacročnej priority zvýšia povedomie o bohatosti kultúrneho a jazykového prostredia v Európe a podporia vzájomné porozumenie a toleranciu, čím prispejú k rozvoju úctyhodnej, dynamickej a mnohostrannej európskej identity.
V rámci tejto viacročnej priority sa osobitná pozornosť bude venovať situácii migrantov v našej spoločnosti. V súčasnosti extrémistické alebo populistické hnutia v Európe pravidelne stigmatizujú vo svojich politických diskusiách "tých druhých", "migrantov" alebo "menšiny", ktoré spájajú odlišné pojmy (kríza a migrácia, terorizmus a migrácia) s cieľom negatívne vyhrocovať verejnú mienku a uplatňovať morálne loby.

V tejto súvislosti bude program Európa pre občanov prostredníctvom tejto viacročnej priority financovať projekty na podporu rozmanitosti, tolerancie a dodržiavania spoločných hodnôt. Projekty predovšetkým podporia medzikultúrny dialóg a vzájomné porozumenie medzi občanmi EÚ a migrantmi. Tieto projekty pomôžu prekonať stereotypy týkajúce sa migrantov tým, že zastavia minulé a súčasné procesy stigmatizácie.

2.4. Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018

Rok 2018 je vyhlásený za Európsky rok kultúrneho dedičstva. Ideály, zásady a hodnoty zakotvené v európskom kultúrnom dedičstve predstavujú spoločný zdroj identity, dialógu, súdržnosti a vytvárania spoločného zmyslu pre príslušnosť a občianstvo Európskej únie. Projekty budú financované na podporu úlohy európskeho kultúrneho dedičstva ako kľúčového prvku kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu a miestneho dedičstva spojeného s európskou pamäťou.

Všeobecné prvky programu

Rovnaký prístup

Program Európa pre občanov by mal byť prístupný všetkým európskym občanom bez akejkoľvek formy diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie. Navrhovatelia projektov by mali venovať náležitú pozornosť potrebe podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých a zásadu nediskriminácie. Osobitná pozornosť bude venovaná ťažko dosiahnuteľným skupinám.

Zvláštna pozornosť by sa mala venovať vyváženej integrácii občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov do nadnárodných projektov a činností s ohľadom na mnohojazyčnosť Únie a potrebu zahrnúť nedostatočne zastúpené skupiny.

Nadnárodnosť a miestny rozmer

Európske občianstvo možno najlepšie vnímať v prostredí, ktoré prekračuje rámec národného vnímania. Nadnárodnosť preto predstavuje dôležitú črtu tohto programu, ktorú možno vyjadriť rôznymi spôsobmi:

  • Téma projektu môže byť nadnárodná v tom zmysle, že sa v nej rieši problém z európskej perspektívy alebo sa kritickým spôsobom porovnávajú rôzne národné aspekty. Takúto nadnárodnú tému je možné realizovať tak, že sa poskytne priestor priamo osobám z rôznych národných prostredí alebo ľuďom, ktorí majú na daný problém originálny nadnárodný pohľad.
  • Nadnárodnosť môže vyplývať aj z charakteru navrhovateľov projektu: projekt skutočne možno rozvíjať a realizovať prostredníctvom spolupráce viacerých partnerských organizácií pochádzajúcich z rôznych účastníckych krajín.
  • Nadnárodnosť možno dosiahnuť aj tak, že sa zabezpečí, aby sa projekt zameriaval priamo na verejnosť z rôznych krajín alebo aby sa výsledky projektu rozšírili za hranice, a tým sa nepriamo dostali k európskej verejnosti.

Navrhovateľom projektu sa odporúča, aby posilnili nadnárodný rozmer svojho projektu napríklad tak, že uvedené charakteristiky skombinujú.

Tento nadnárodný rozmer by mal sprevádzať silný miestny rozmer. Na prekonanie priepasti medzi občanmi a Európskou úniou je mimoriadne dôležité, aby sa projekty alebo činnosti podporované v rámci tohto programu dostávali k občanom v ich každodennom živote, a aby sa v nich zaoberalo otázkami, ktoré sú pre nich dôležité.

Medzikultúrny dialóg

Európska komisia sa zaviazala podporovať medzikultúrny dialóg prostredníctvom rôznych iniciatív a programov. Program Európa pre občanov môže prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa spájaním európskych občanov rozličných národností a rozličných jazykov a poskytnutím možnosti účasti na spoločných činnostiach. Účasťou na takomto projekte by sa malo zvýšiť povedomie o bohatstve kultúrneho a jazykového prostredia v Európe. Mal by tiež podporiť vzájomné porozumenie a toleranciu, a prispieť tak k rozvíjaniu dynamickej a mnohostrannej európskej identity plnej uznania. Navrhovateľom projektov sa odporúča, aby vo svojej žiadosti uviedli, ako budú tieto otázky riešiť.

Dobrovoľníctvo – prejav aktívneho európskeho občianstva

Dobrovoľníctvo je základným prvkom aktívneho občianstva. Poskytovaním svojho času v prospech iných dobrovoľníci slúžia svojej komunite a zohrávajú tak aktívnu úlohu v spoločnosti. Vytvárajú pocit spolupatričnosti ku komunite, a tým zvyšujú aj pocit spoluvlastníctva. Dobrovoľnícka činnosť je preto mimoriadne účinným prostriedkom zapojenia občanov do rozvoja ich spoločnosti a jej politického života. Organizácie občianskej spoločnosti sledujúce cieľ všeobecného európskeho záujmu, združenia v rámci partnerstva a iné účastnícke organizácie sa často spoliehajú na prácu dobrovoľníkov, aby mohli vykonávať a rozvíjať svoje činnosti. Z tohto dôvodu sa v rámci tohto programu venuje osobitná pozornosť podpore dobrovoľníckej práce, najmä prostredníctvom Európskeho zboru solidarity (pozri nižšie).

Európsky zbor solidarity

Predseda Európskej komisie vo svojom prejave o stave únie zo dňa 14. septembra 2016 oznámil založenie Európskeho zboru solidarity, s cieľom dať mladým ľuďom naprieč EÚ možnosť stať sa dobrovoľníkmi tam, kde je potrebná pomoc a reagovať tak na krízové situácie. Zbor bude zakotvený v jadre hodnôt Európskej únie, v angažovanosti a solidarite. Vstupom do zboru účastníci vyjadrujú svoj záväzok a ochotu venovať časť svojho života pomoci druhým. Podporou ostatných, vrátane najzraniteľnejších skupín v našich spoločenstvách a komunitách, mladí ľudia budú nielen uvádzať základné hodnoty Európskej únie do praxe, získajú tiež zručnosti a skúsenosti, vrátane jazykových znalostí, ktoré môžu byť užitočné pri hľadaní zamestnania alebo zvažovaní ďalšieho vzdelania a výučby.

V prvej fáze bude Európsky zbor solidarity vychádzať z existujúcich programov EÚ, vrátane programu Európa pre občanov.

V tejto súvislosti sú predkladatelia projektov vyzývaní, aby využívali Európsky zbor solidarity, prostredníctvom vyhradeného portálu zriadeného Európskou komisiou. Informácie sú dostupné na nasledujúcich internetových adresách:

Upozorňujeme, že navrhovatelia, ktorí využívajú služby členov Európskeho zboru solidarity, musia spĺňať požiadavky stanovené v Charte Európskeho zboru solidarity (viď https://europa.eu/youth/solidarity/charter_en), vrátane požiadavky súvisiacej s poistením členov. V rámci programu Európa pre občanov, agentúra neposkytuje, priamo či nepriamo, poistné krytie dobrovoľníkom/ členom pracujúcich pre predkladateľov projektov. Preto je povinnosťou každého predkladateľa, zabezpečiť riadne poistenie dobrovoľníkom a členom.


Form

Postup predkladania žiadostí

Návrhy projektov musia byť predložené prostredníctvom formulára žiadosti o grant (elektronického formulára). Žiadosti podané na papieri poštou, poslané faxom alebo priamo e-mailom NEBUDÚ prijaté na ďalšie posudzovanie.

Zobraziť